Čo je  pupočníková krv?
Pupočníková krv je krv novorodenca, ktorá zostáva po narodení dieťaťa, keď sa prestrihne pupočník, v placente a pupočnej šnúre. Výnimočná je tým, že obsahuje vzácne krvotvorné kmeňové bunky, ktoré sa v tele počas života v takej istej podobe už nikdy nevyskytnú. Práve kmeňové bunky získané z pupočníkovej krvi sa dajú využiť na liečbu vyše 80 vážnych ochorení. Odobratú pupočníkovú krv je možné uskladniť, čo môže v prípade choroby zachrániť život vášmu dieťaťu alebo jeho súrodencom. Ak pupočníkovú krv darujete, bude k dispozícii na liečbu neznámeho pacienta kdekoľvek vo svete.

Čo sú kmeňové bunky?
Kmeňové bunky dokážu zabezpečiť rast a obnovu organizmu, keďže sa množia a menia (diferencujú) na funkčné bunky, napríklad bunky svalov, kože, vnútorných orgánov, slizníc, kostnej drene a podobne. V dospelosti sa kmeňové bunky nachádzajú hlavne tam, kde je potrebná rýchla obnova tkaniva, ako sú sliznice, koža alebo kostná dreň. Počas diferenciácie kmeňová bunka získava vlastnosti zrelej bunky určitého typu, ale stráca schopnosť premeny na iný typ bunky. V pupočníkovej krvi sa nachádzajú kmeňové bunky schopné meniť sa na rôzne typy zrelých buniek. V klinickej praxi sa zatiaľ používajú najmä krvotvorné kmeňové bunky, ktoré sú schopné obnoviť tvorbu krvných buniek, t.j. červených krviniek, bielych krviniek a krvných doštičiek.

Čo sú krvotvorné kmeňové bunky?
Krvotvorné kmeňové bunky sú čiastočne diferencované bunky schopné množiť a premieňať sa ďalej na červené, biele krvinky a krvné doštičky. U dospelých sa tieto bunky nachádzajú v kostnej dreni, počas prenatálneho vývoja sa nachádzajú najmä v pečeni a slezine. Niekoľko týždňov pred pôrodom sa krvotvorné kmeňové bunky začnú uvoľňovať do krvi a postupne sa zachytávajú v kostnej dreni, kde zostávajú po celý život. Preto sa v krvi novorodenca nachádza relatívne vysoký obsah krvotvorných buniek.

Čím sa odlišujú bunky pupočníkovej krvi od buniek normálnej krvi alebo od buniek kostnej drene?
V krvi dieťaťa i dospelého človeka sa nachádzajú zrelé biele a červené krvinky. V pupočníkovej krvi sa nachádzajú aj krvotvorné kmeňové bunky. Sú to bunky schopné sústavne sa množiť a diferencovať (premieňať) na červené a biele krvinky či na krvné doštičky. Pupočníková krv obsahuje okrem krvotvorných buniek aj iné kmeňové bunky schopné meniť sa napríklad na bunky produkujúce inzulín, osteocyty (kostné bunky), gliové bunky (podporné bunky mozgu), bunky srdca, svalov, obličiek. Niektorí vedci sa domnievajú, že kmeňové bunky pupočníkovej krvi sú schopné premeniť sa na takmer akýkoľvek typ buniek. Krvotvorné kmeňové bunky z kostnej drene dieťaťa či dospelého človeka sú ovplyvnené faktormi prostredia, životného štýlu, postupne starnú a ich schopnosť množenia sa zmenšuje. Bunky z pupočníkovej krvi sú však vo veku nula, a tak nie sú ničím ovplyvnené a majú maximálnu schopnosť množiť sa. Pri transplantácii nevyvolávajú takú silnú potransplantačnú reakciu ako krvotvorné bunky dospelého darcu (táto reakcia sa nazýva reakcia štepu voči hostiteľovi – graft versus host disease, GvHD).

Kedy sa pacient lieči transplantáciou krvotvorných buniek?
K transplantácii krvotvorných buniek sa pristupuje v závažných a život ohrozujúcich ochoreniach. Potrebu transplantácie určuje ošetrujúci lekár v spolupráci s transplantačnou komisiou. Cieľom transplantácie je obnova krvotvorby po zlyhaní kostnej drene. Kostná dreň môže zlyhať úplne alebo čiastočne. Samotné zlyhanie môže nastať pre nejaké ochorenie alebo zámerne počas liečby iného ochorenia, ako je to napríklad pri chemoterapii.

Pri akých ochoreniach sa dajú využiť krvotvorné kmeňové bunky?
V praxi sa z kmeňových buniek pupočníkovej krvi používajú najmä krvotvorné kmeňové bunky. Transplantácia krvotvorných buniek sa vykonáva pri viac ako osemdesiatich rôznych ochoreniach. Ide hlavne o zhubné nádorové ochorenia vrátane leukémií či solídnych nádorov, vrodené či získané poruchy krvotvorby, vrodené poruchy imunity a metabolizmu. Väčšina týchto ochorení je smrteľná. Dnes sa pupočníková krv začína používať v rámci experimentálnej terapie už aj v regeneratívnej medicíne. V USA a Nemecku prebiehajú klinické štúdie na použitie vlastnej pupočníkovej krvi pri liečbe diabetu I. typu a pri poškodení mozgu pri narodení – detskej mozgovej obrne.

Používa sa pupočníková krv aj v regeneratívnej medicíne?
Klinické štúdie pomocou vlastných kmeňových buniek z pupočníkovej krvi prebiehajú pri ochoreniach ako diabetes typu I., traumatické a hypoxické poruchy mozgu, detská mozgová obrna. Na experimentálnych modeloch sa úspešne použili kmeňové bunky z pupočníkovej krvi na regeneráciu tkanív mozgu, miechy, obličiek, srdca i pečene. Zoznam prebiehajúcich klinických štúdií nájdete tu. Prehľad publikovaných prípadov použitia vlastnej pupočníkovej krvi na experimentálnu liečbu vo svete nájdete tu. 

V laboratórnych podmienkach sa z kmeňových buniek pochádzajúcich z pupočníkovej krvi podarilo vypestovať tukové bunky, nervové bunky i bunky cievneho epitelu. Keďže pupočníková krv je eticky čistý zdroj kmeňových buniek, na rozdiel od kmeňových buniek z embryí, v budúcnosti očakávame jej využitie aj v regeneratívnej medicíne.

Pri akých ochoreniach sa využíva vlastná pupočníková krv a kedy od darcu, respektíve súrodenca?
Rozdiel spočíva predovšetkým v type ochorenia. Pri niektorých ochoreniach sa využívajú vlastné krvotvorné bunky, pri iných je potrebná krv od darcu. O tom, aké krvotvorné bunky sa použijú, rozhoduje ošetrujúci lekár, respektíve transplantačná komisia. Pri vrodených ochoreniach vlastnú pupočníkovú krv nie je možné využiť. V takom prípade sa hľadá vhodný darca v rodine (súrodenec), ak sa nenájde, vyhľadáva sa v národných či medzinárodných registroch. Zoznam ochorení nájdete tu.

Aká je pravdepodobnosť použitia pupočníkovej krvi?
Pupočníková krv sa dá použiť najmä pri liečbe tých ochorení, kde sa používa vlastná kostná dreň. Použiteľnosť vlastnej pupočníkovej krvi je daná počtom transplantácií, ktoré sa vykonávajú. Vo vyspelých krajinách je to dnes viac ako 40 autológnych transplantácií (vlastnými krvotvornými bunkami) na milión obyvateľov ročne. Pravdepodobnosť podstúpenia transplantácie vlastnými bunkami počas života je 1 : 400. Tento výpočet urobili americkí vedci na základe výskytu jednotlivých chorôb a frekvencie ich transplantácií. Do 20. roka života človeka je táto pravdepodobnosť  1 : 2 500. Výhoda vlastnej pupočníkovej krvi je, že sa odoberá v období zdravia. Dá sa predpokladať, že takéto krvotvorné bunky zvýšia úspešnosť transplantácie.

Môžem pupočníkovú krv darovať?
Pupočníkovú krv je možné darovať do verejného registra. Kritériá na darovanie pupočníkovej krvi nájdete tu.
Zoznam pôrodníc, ktoré vykonávajú darované odbery pupočníkovej krvi nájdete tu.
Pre darcovstvo pupočníkovej krvi do verejného registra platí:

• ide o humánny čin podobne ako darcovstvo krvi, a preto je aj darcovstvo pupočníkovej krvi bezplatné
• majiteľom krvi je verejný register pupočníkovej krvi
• krv je určená pre akéhokoľvek pacienta na svete, ktorý by ju mohol potrebovať
• ak by dieťa – darca potrebovalo svoju pupočníkovú krv, ktorá bola darovaná, neexistuje nijaká záruka, že ju dostane
• výber darcu podlieha kritériám, ktoré sa riadia platnou legislatívou SR a EÚ
• odobratá krv, ktorá nespĺňa požadované kritériá, sa likviduje alebo využije na vedecké účely

Do registra sa nakoniec dostane iba 20 % odobratej darovanej pupočníkovej krvi, potom sa zaraďuje do medzinárodnej databázy darcov kostnej drene a pupočníkovej krvi, kde je k dispozícii pacientom kdekoľvek vo svete.

Prečo sú kritériá na darovanie prísnejšie ako kritériá na odber pre vlastnú potrebu dieťaťa?
Pupočníková krv, ktorú matky darujú do verejného registra, je určená pre cudzieho človeka. Bunky jedného človeka vnášame do tela iného človeka. Ide o veľmi závažný zásah do organizmu pacienta. Preto sú na výber darkyne stanovené legislatívne aj medicínske kritériá. Cieľom takéhoto prísneho výberu je ochrana pacienta – budúceho potenciálneho príjemcu. Výber je zameraný na výlúčenie všetkých možných rizík prenosu ochorení do organizmu pacienta. Použitie vlastnej pupočníkovej krvi, podobne ako autotransfúzia, je podstatne menej zaťažujúci výkon pre pacienta. Do organizmu vnášame jeho vlastné bunky, ktoré už raz boli súčasťou organizmu dieťaťa. Tieto bunky sú geneticky identické, takže nezaťažujú organizmus stretnutím s cudzími bunkami. Navyše, bunky z vlastnej pupočníkovej krvi prešli počas tehotenstva a pôrodu tými istými podmienkami ako samotné dieťa, preto možné riziká pri prenose dieťa už nijako neohrozujú (na rozdiel od cudzieho človeka).

Aký je rozdiel medzi darovaním pupočníkovej krvi a uskladnením pupočníkovej krvi pre vlastnú potrebu dieťaťa?
Ak máte uskladnenú pupočníkovú krv pre vlastnú potrebu dieťaťa alebo člena rodiny, ste jej výhradným vlastníkom a máte na ňu okamžitý nárok. Ak pupočníkovú krv darujete, vykonáte tak humánny skutok, vzdávate sa však nároku na ňu. Darovaná krv je majetok verejného registra a je určená pre chorého pacienta kdekoľvek na svete.

Aké sú výhody uskladnenia vlastnej pupočníkovej krvi?
Uskladnenie pupočníkovej krvi vášho dieťaťa v rodinnej banke zaručuje dieťaťu alebo jeho súrodencom okamžitý prístup ku kvalitným krvotvorným kmeňovým bunkám v prípade závažného ochorenia liečiteľného  transplantáciou. Uskladnenú pupočníkovú krv možno okamžite použiť na transplantáciu, pacient tak nemusí byť zaťažený odberom kostnej drene. Navyše bunky pupočníkovej krvi sa odoberú v čase narodenia, sú teda „čisté“ – nezaťažené ochorením, terapiou či procesom starnutia organizmu.

Môže sa použiť pupočníková krv nášho dieťaťa pre iného člena rodiny?
Najčastejšie použitie pupočníkovej krvi v rámci rodiny je pre súrodencov. Pri transplantácii krvotvorných buniek, ktoré pochádzajú od inej osoby, je prvoradým kritériom zhoda medzi darcom a príjemcom (HLA kompatibilita). Pravdepodobnosť, že súrodenci budú úplne zhodní, je až 25 %. Súrodenecké transplantácie vykazujú lepšie výsledky ako transplantácie od iných, nepríbuzných darcov. Najnovšie výskumy však ukazujú, že v budúcnosti by sa uskladnená vlastná pupočníková krv dieťaťa mohla v niektorých prípadoch využiť aj na liečbu matky alebo polovičného súrodenca.

Môže sa pupočníková krv použiť viackrát?
Na transplantáciu sa používajú všetky krvotvorné bunky z pupočníkovej krvi, pretože čím viac buniek sa použije, tým rýchlejšie sa obnoví krvotvorba a skracuje sa tak aj obdobie, keď je život pacienta maximálne ohrozený. Preto sa jeden pripravený transplantát štandardne používa len raz.

Čo znamená maximálna hmotnosť pacienta?
Pri spracovaní pupočníkovej krvi sa spočíta počet buniek v jednom pripravenom transplantáte. Podľa koeficientu sa potom celkový počet buniek prepočítava na kilogram hmotnosti pacienta, pre ktorého je tento transplantát určený. Ak pacient váži menej, ako je maximálna hmotnosť použiteľnosti transplantátu, počet buniek je dostatočný na transplantáciu. Ak je hmotnosť pacienta vyššia ako uvedená maximálna hmotnosť, musia transplantológovia rozhodnúť, či sa pokúsia vykonať transplantáciu aj s menším množstvom buniek. Pri transplantácii vlastnej pupočníkovej krvi alebo pri súrodeneckých transplantáciách je možné zabezpečiť zvýšenie počtu buniek kombináciou pupočníkovej krvi s kostnou dreňou.

Ako prebieha odber?
Odber pupočníkovej krvi vykonáva pôrodník ihneď po pôrode dieťaťa, a to prestrihnutím a zasvorkovaním pupočnej šnúry ešte pred pôrodom placenty. Pupočníková krv sa odoberá do sterilnej súpravy, ihlou sa napichne pupočná žila a gravitáciou sa nechá vytiecť krv z placenty a pupočníka do odberového vaku. Pri odbere Prémium sa krv odoberá aj zo žíl placenty do prídavných striekačiek. Odobratá pupočníková krv sa v špeciálnych termoboxoch prevezie do laboratória Eurocord-Slovakia, kde sa podrobí vyšetreniam.

Je odber bolestivý alebo nebezpečný?
Placenta a pupočník sú orgány dieťaťa, nie matky. V čase odberu pupočníkovej krvi je už pupočná šnúra prestrihnutá a zasvorkovaná a dieťa je v starostlivosti neonatológa. Odber nie je nepríjemný či bolestivý ani pre matku, ani pre dieťa. Odber v žiadnom prípade nezasahuje do štandardného priebehu pôrodu. Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť vydala stanovisko, že považuje odber pupočníkovej krvi  pri pôrode za bezpečný, nijako nezaťažujúci rodičku ani dieťa. Pri pôrode je však vždy prvoradou povinnosťou lekára postarať sa o zdravie a bezpečie matky a dieťaťa. Preto je na jeho zvážení, či v prípade komplikácií odber zrealizuje.

Môže sa pupočníková krv odobrať pri cisárskom reze alebo pôrode do vody?
Áno. Skúsenosti s odbermi pupočníkovej krvi pri cisárskom reze alebo pri pôrode do vody sú veľmi dobré. Samozrejme, zdravie dieťaťa a matky je dôležitejšie ako odber pupočníkovej krvi. Preto sa pôrodník v prípade výskytu komplikácií sám rozhodne, či je možné odber vykonať. Pri takýchto pôrodoch sa však pupočníková krv neodoberá vtedy, ak ju matka plánuje darovať do verejnej banky.

Može si dať pupočníkovú krv odobrať aj mamička trpiaca tehotenskou cukrovkou?
Áno, pupočníková krv sa odoberá aj pri ochorení tehotnej mamičky na cukrovku, gestázu a iné. Odber sa nevykonáva najmä vtedy, ak má mamička počas tehotenstva dokázanú infekciu HIV, syfilis, hepatitídu B alebo C.

Vplývajú lieky užívané počas tehotenstva na kvalitu pupočníkovej krvi?
Ak vám lekár naordinoval liečbu, je nevyhnutné, aby ste ju vo vlastnom záujme a v záujme vášho dieťaťa dodržali. Z liekov, ktoré sa ordinujú tehotným ženám, takmer žiadny neovplyvňuje kvalitu krvotvorných buniek v pupočníkovej krvi. Všetky lieky, ktoré užívate, však musia byť zapísané v dotazníku pre rodičku.

Môže sa odber nepodariť?
Pri pôrode je prvoradou povinnosťou lekárov postarať sa o dieťa a mamičku, až potom o odber pupočníkovej krvi. Ak sa odber z akéhokoľvek dôvodu nepodarí, žiaľ, pupočníkovú krv nemožno získať nijakým iným spôsobom. Vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že pri odbere dôjde ku kontaminácii. Pupočník a placenta prechádzajú cez pôrodné cesty, v ktorých sa nachádza prirodzená flóra, a tak kontaminovanú krv nemožno použiť.

Je dôležité množstvo odobratej pupočníkovej krvi?
Veľkosť (objem) odberu nie je smerodajný ukazovateľ použiteľnosti pripraveného transplantátu. Na liečebné využitie je ukazovateľom množstvo takzvaných jadrových buniek, ku ktorým patria aj krvotvorné kmeňové bunky. Na základe tohto počtu sa prepočítava hmotnosť pacienta, pre ktorého je transplantát určený. Tento údaj – maximálnu hmotnosť pacienta – dostávajú rodičia po odbere s Výsledkami spracovania pupočníkovej krvi.

Nie je pri spracovaní riziko zámeny transplantátu pupočníkovej krvi?
Dôkladne prepracovaný systém manipulácie s odobratou pupočníkovou krvou počas spracovania a jej označenia znemožňuje zámenu transplantátov. Každý odber pupočníkovej krvi sa označuje dvojitým systémom značenia. Pre každý transplantát existujú dve unikátne identifikačné čísla. Takisto sa pred konečným použitím  štandardne overuje genetickými testami identita u nás uloženého transplantátu a osoby, pre ktorú sa má použiť.

Ako je transplantát pupočníkovej krvi uskladnený?
Pripravené transplantáty z pupočníkovej krvi sa skladujú v špeciálnych biologických kontajneroch v tekutom dusíku pri teplote do –196 °C. Tento systém je plne nezávislý od dodávok elektrickej alebo inej formy energie. Množstvo tekutého dusíka a teplota v kontajneri sa kontrolujú monitorovacím systémom. Proti vandalizmu sú skladovacie priestory zabezpečené poplašným systémom napojeným na pracovníkov a políciu, pričom samotné priestory sú umiestnené v areáli neustále stráženom strážnou službou.

Ako dlho môže byť pupočníková krv uskladnená?
Výskum skladovania zamrazených živých buniek (spermie, kostná dreň a podobne) zatiaľ ukazuje, že kryokonzervácia v tekutom dusíku udrží bunky životaschopné niekoľko desiatok rokov, či dokonca neobmedzene. Ďalšie štúdie súvisiace priamo s pupočníkovou krvou porovnávali vzorky po niekoľkomesačnom a niekoľkoročnom uskladnení, pričom kvalita pozorovaných vzoriek sa nelíšila. Na základe doterajších pozorovaní neexistuje na uskladnenú pupočníkovú krv lehota expirácie.

Ste jediná spoločnosť, ktorá túto službu poskytuje?
Na Slovensku je možné zabezpečiť si odber pupočníkovej krvi iba prostredníctvom spoločnosti CEPTRA, s. r. o., a to vtedy, ak sa chystáte rodiť mimo Bratislavy. Ak máte plánovaný pôrod v Bratislave, odbery zabezpečuje organizácia Eurocord-Slovakia, ktorá zároveň prevádzkuje licencované spracovateľské laboratórium. Vo svete existuje množstvo podobných spoločností, ktoré sa zaoberajú odberom a uskladnením pupočníkovej krvi. Viac informácií o iných spoločnostiach poskytujúcich rodinné uskladnenie pupočníkovej krvi nájdete na stránke www.parentsguidecordblood.org

Máme uskladnenú pupočníkovú krv od jedného dieťaťa. Má zmysel uskladňovať ju aj u druhého?
Ak lekári použijú na liečbu vlastnú pupočníkovú krv dieťaťa, hovoríme o autológnej transplantácii alebo autológnej infúzii. Ak by sa použila krv pre súrodenca, ide o alogénnu transplantáciu – od darcu. Ide však o trochu iný typ liečby, ktoré sa vyberajú aj pre iný typ ochorení. Pri niektorých ochoreniach je možné použiť vlastné bunky, pri iných lekári preferujú bunky od zdravého darcu. V prípade potreby darcu je najlepší darca súrodenec. Dopredu však nevieme, ktoré z detí by mohlo potrebovať pupočníkovú krv, a či vlastnú, alebo od súrodenca. Preto má zmysel uskladniť ju od všetkých súrodencov. Pupočníkovú krv z jedného odberu je možné použiť na liečbu iba jedenkrát.

Je potrebné pri dvojičkách uskladňovať pupočníkovú krv od obidvoch detí?
U dvojičiek musíme posudzovať dva úplne odlišné prípady – jednovaječné a dvojvaječné dvojičky. Dvojvaječné dvojičky sú si geneticky blízke presne ako hociktorí iní dvaja súrodenci, preto platí pre ne to isté ako pre súrodencov. Jednovaječné dvojičky sú geneticky totožné deti, preto by teoreticky stačil jeden odber a pupočníková krv by sa mohla použiť pre hociktoré z nich. Štandardne sa však iba jeden odber neodporúča z nasledovných dôvodov:

• Pred pôrodom si nemusíme byť úplne istí, či ide o jednovaječné dvojičky.
• V malom množstve prípadov sa nepodarí zrealizovať dostatočne veľký odber alebo môže byť krv kontaminovaná. Vtedy by bolo naozaj škoda neurobiť oba odbery a druhú pupočníkovú krv zlikvidovať.
• Cieľom uskladňovania pupočníkovej krvi na vlastné použitie je zabezpečiť, aby každé dieťa malo uskladnenú svoju vlastnú krv.